Súdne senáty sú povinné zverejňovať výsledky hlasovania a to uvedením pomeru hlasov

Autor: Adam Puškár | 21.9.2020 o 9:00 | Karma článku: 5,27 | Prečítané:  461x

Po oslobodzujúcom rozsudku s obžalovanými v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka sa v médiách vynorili dohady o údajom prehlasovaní predsedníčky senátu jej prísediacimi.

V rozsudku pomer hlasov uvedený nebol a preto sa začalo špekulovať o hlasovaní jednotlivých členov senátu. Na túto situáciu reagovala aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá napr. uviedla, že je za zverejňovanie pomeru hlasovania sudcov v trestnoprávnych konaniach a že sudcom, ktorí sú pri rozhodovaniach prehlasovaní, dá možnosť vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko. Pri ňom by mal prehlasovaný sudca možnosť vysvetliť, prečo hlasoval inak. Naopak, Róbert Fico považuje tajné hlasovanie za výdobytok demokracie. Tvrdí, že nie je naklonený predstave zverejňovať v tejto súvislosti mená sudcov a vôbec sa mu zverejňovanie pomerov rozhodovania nepáči.

Uvedené úvahy o (ne)možnosti sudcov zverejňovať odlišné stanovisko, či pomer hlasov nepovažujem za správne. Podľa súčasného právneho stavu sú totiž sudcovia povinní zverejňovať výsledok hlasovania a majú možnosť zverejniť aj svoje odlišné stanovisko.

§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch
Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov.“

Tajnosť hlasovania, neuvedením pomeru hlasov, v trestných veciach vyplýva len zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 53/2011, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že v trestnom konaní sa § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 o súdoch neaplikuje, pretože by tým došlo k odtajneniu a personifikovaniu výsledku hlasovania. 

Uvedeným stanoviskom sa riadia trestné senáty aj ďalších súdov, no právne sa s ním nemožno stotožniť. Zverejnením pomeru hlasov totiž nedochádza k porušeniu tajnosti hlasovania. Nesprávnosť tohto stanoviska dokazuje aj skutočnosť, že aj v netrestných konaniach sú porady o hlasovaní neverejné, no pomer hlasov sa v rozhodnutí uvádza. Kým v senátnych trestných veciach je hlasovanie každého člena senátu neznáme, tak v trestných veciach pred samosudcom je jeho rozhodnutie zrejmé. Aj na pôde parlamentu sa zo zákona hlasuje tajne, avšak je samozrejmé, logické a správne, že pomer hlasov sa musí zverejniť:

§ 39 ods. 9 zák. č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
Výsledky tajného hlasovania vyhlási predsedajúci tak, že oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, počet poslancov, ktorí hlasovali proti návrhu, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, počet poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.“

V prípade nezverejnenia pomeru hlasov sudcov v trestných veciach, dochádza k porušeniu zákona, ktorý to vyslovene senátom ukladá a takéto rozsudky nespĺňajú všetky zákonné náležitosti na ne kladené, medzi ktoré patrí aj uvedenie výsledku hlasovania a to uvedením pomeru hlasov. Neuvedením pomeru hlasov vzniká vážna pochybnosť či a akým pomerom hlasov vôbec bolo rozhodnuté. So stanoviskom najvyššieho súdu sa preto nemožno stotožniť a utajením výsledku hlasovania sa porušuje základné právo účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Vzhľadom na uvedené je preto potrebné prijať legislatívne zmeny, ako má pani ministerka v úmysle, ktoré explicitnou úpravou v Trestnom poriadku uložia povinnosť zverejňovať pomer hlasov v senátnych veciach a právo na zverejnenie odlišného stanoviska, i keď sa nazdávam, že už teraz majú sudcovia túto povinnosť a to aj napriek opačnému stanovisku Najvyššieho súdu SR a nebude to prvý krát, kedy sa zákonom bude meniť právny stav, založený stanoviskom najvyššieho súdu.

Napokon aj v dôvodovej správe k § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ktorý ustanovil povinnosť zverejňovať pomer hlasov, sa uvádza, že toto opatrenie „má za cieľ posilniť ochranu verejnosti pred tajným výkonom spravodlivosti a kontrolu zo strany verejnosti“, s čím sa možno len stotožniť a nie je rozumného dôvodu, prečo by tieto zásady nemali platiť aj v trestnom konaní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Monika Jankovská sa chce dohodnúť s políciou

Štátna tajomníčka zrejme chce spolupracovať.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Vždy sa dá počítať s vypätím všetkých síl

Krajčí počas testovania videl "silného ducha slovenského národa".


Už ste čítali?