Život a (zlo)činy sovietskeho maršala Koneva a jeho socha v Prahe, ktorá ich predstavovala

Autor: Adam Puškár | 28.5.2020 o 11:45 | (upravené 8.6.2020 o 13:43) Karma článku: 9,18 | Prečítané:  2782x

Českou verejnosťou už dlhšie rezonuje kauza odstránenia sochy Koneva v Prahe. Vzhľadom na život a (zlo)činy Koneva jej odstránenie považujem za správne, len oneskorené.

1, Boľševický komisár
Konev v roku 1918 vstupuje do komunistickej strany a stáva sa politickým komisárom v Červenej armáde. Počas prvej svetovej vojny nikdy nebojoval na fronte a nepoznal tamojšie utrpenie a aj preto neskôr patril k bezohľadným veliteľom, ktorý hnal svojich vojakov na zbytočnú smrť a mal jedny z najvyšších strát v celej ČA. Presvedčeným komunistom zostal navždy, okrem členstva v strane, bol aj poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR či člen ústredného výboru komunistickej strany.

2, Terorista
Historik Jiří Fidler uvádza, že „Po revolúcii 1917 sa z Koneva stal politický pracovník, kedy sa začína zaoberať, dnes by sme povedali určitými teroristickými akciami proti miestnym poľnohospodárom.“

3, Udavač
V 30. rokoch Konev udával iných armádnych veliteľov, pričom v čase stalinských politických procesov stačilo k justičným vraždám naozaj málo. Udal napr. aj maršala Žukova, ktorého osobná intervencia v prospech Koneva ho zachránila pred trestom smrti za jeho katastrofálne porážky po nemeckom vpáde do ZSSR v 1941.

4, Neosloboditeľ Prahy v 1945
Pražské povstanie vypuklo 5.5.1945. Povstali - ozbrojení civilisti, nemali veľké šance na úspech proti nemeckej armáde a SS a hrozila im krvavá porážka. Už 6.5.1945 na pomoc povstaniu prichádzajú jednotky antikomunistickej Ruskej oslobodeneckej armády, dovtedy spojenca Nemecka. ROA zachránila povstanie pred porážkou, odsadila napr. letisko Ruzyň, a veľké časti Prahy. Po neúspešných rokovaniach s ČNR následne 8.5. ROA Prahu opúšťa, pričom Nemecko podpísalo akt bezpodmienečnej kapitulácie 7.5.1945.
Povstalci dňa 8.5.1945 dojednali s nemeckými jednotkami v Prahe ich kapituláciu a odchod z mesta do spojeneckého zajatia. Jednotky ČA maršala Koneva vstupujú do Prahy až 9.5.1945 a zvádzajú boje len so zvyškami nemeckých ustupujúcich jednotiek. Straty ČA v Prahe boli cca 20 padlých, kým v pouličných bojoch s Nemcami mala ROA straty zhruba 300 mužov. Taktiež zahynulo zhruba 200 zranených vojakov ROA, ktorých NKVD zabila priamo v pražských nemocniciach, hoci povstalci žiadali humánne zaobchádzanie s nimi.
Vojská USA už oslobodili Plzeň a boli len niekoľko hodín jazdy od Prahy. Americká obrnená kolóna už dorazila do Prahy. Generál Patton opakovane neúspešne žiadal, aby mohol prísť na pomoc povstalcom. Nebolo mu to velením umožnené, nakoľko sovieti tvrdili, že ich vlastná operácia na pomoc povstaniu sa už rozbehla, no bola to lož.
ČA prakticky oslobodzovala už oslobodené mesto a príbeh o oslobodení Prahy ČA je len propagandistická sovietska legenda.

5, Nálety na české mestá
Po nemeckej kapitulácii zo dňa 7.5.1945, s ukončením bojov do 8.5.1945, začali nemecké vojská ustupovať na západ s cieľom vzdať sa do zajatia západným spojencom. Keď to však sovieti dňa 9.5.1945 zistili, teda už po skončení vojny, vydal Konev okamžitý priamy rozkaz letectvu, aby ustupujúce kolóny bombardovalo. Jednak chcel získať slávu z čo najviac zajatcov a jednak nakŕmiť bezodné sovietske koncentračné tábory Gulagy novými väzňami, využívajúcimi ich otrockú prácu. Pri náletoch zahynulo až 1.300 českých civilistov a po vojne boli nálety neprekvapujúco pripisované Nemcom.

6, Predseda politického súdu
Jeden z najväčších stalinských zločincov Lavrentij Beria, okrem iného minister vnútra či šéf NKVD bol po Stalinovej smrti odstavený od moci, ale vyvstala potreba jeho trvalého odstránenia, pokiaľ možno pod legálnou zámienkou. Bol zvolaný mimoriadny súd, ktorému predsedal Konev a ten odsúdil Berju k trestu smrti za jeho skutočné ale najmä za  vykonštruované zločiny.

7, Kat maďarského povstania 1956
Snahy Maďarov o demokratizáciu socialistického režimu a následné vystúpenie krajiny z Varšavskej zmluvy a vyhlásenie neutrality vyvolali odpoveď zo strany ZSSR v podobe invázie a krvavého potlačenia maďarského demokratického povstania proti stalinskej politike štátu. Vojenskú akciu riadil vrchný veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy – maršal Konev, ktorý ju aj osobne schvaľoval. Po potlačení povstania boli vo vykonštruovanom procese odsúdení na smrť maďarský premiér Imre Nagy a jeho spolupracovníci a v zemi opäť zavládla tvrdá diktatúra.

8, Budovateľ berlínskeho múru
Na krátko bol v rokoch 1961-1962 Konev vymenovaný za hlavného veliteľa sovietskych vojsk v okupovanom Nemecku. Počas berlínskej krízy tak pod jeho velením mohol byť postavený berlínsky múr a došlo k zamedzeniu útekov obyvateľov východného bloku na západ.

9, Spolupáchateľ pri okupácii Československa
Keď sa v šesťdesiatych rokoch aj v ČSSR započal demokratizačný proces, ZSSR prirodzene netúžil po opakovaní krvavého maďarského scenára z 1956 a rozhodol sa preto k vojenskej okupácii štátu. Okupácia si však vyžaduje prieskum terénu a vojenské spravodajské informácie. Preto v máji 1968 prichádza nečakane Konev do ČSSR, oficiálne navštíviť prezidenta Svobodu, v skutočnosti boli v jeho delegácii rozviedčíci, ktorí mapovali situáciu pre inváziu o tri mesiace neskôr. „Konev o tom vedel. Vtedy nebol žiaden penzista, bol členom ÚV strany a generálnym inšpektorom armády“, uvádza historik Jan Adamec.

10, Záver
Pri osobe maršala Koneva je zrejmé, že bol ZSSR používaný na špinavú prácu (proces s Berijom, potlačenie maďarského povstania, dohľad na výstavbe berlínskeho múru) no zásadnou je tá skutočnosť, že sa priamo podieľal aj na príprave okupácie ČSSR, čo je minimálne zvláštne, aby štát po skončení okupácie trpel na svojom území sochu okupanta.
Socha Koneva v Prahe bola navyše postavená v roku 1980 a nejde teda o nejaký prejav vďaky Pražanov za oslobodenie ale o symbol sovietskej moci a normalizácie v ČSSR, keďže v čase jej postavenia bola republika 12 rokov okupovaná ZSSR, teda štátom ktorého Konev bol verným služobníkom a mal na okupácii aj svoj osobný podiel.
Aj umiestnenie sochy bolo prejavom cynizmu. Mestská časť Praha 6 bola od roku 1917 domovom mnohých ruských utečencov pred komunizmom, vrátane intelektuálnej elity ruskej emigrácie, ktorí tu postavili družstevné domy či pravoslávnu kaplnku. Práve 1000 týchto utečencov, občanov ČSR, len po obsadení Prahy sovietske orgány uniesli do Gulagov.
Nemiestnou je aj reakcia predstaviteľov Ruskej federácie, ktorí odmietajú odstránenie sochy a dokonca začali vo veci trestné stíhanie (zrejme si neuvedomili, že sovietske časy sú už minulosťou). Tvrdenie, že ide o súčasť histórie a do nej sa nemá zasahovať je nenáležité, nakoľko je samozrejmé, že pri zmene režimu sa odstraňujú totalitné symboly minulosti. Pri opačnom výklade by sme doposiaľ mali v Bratislave napr. námestia Adolfa Hitlera (Hlavné nám.) či Stalina (nám. SNP). 
Ani argumentácia česko-ruskou zmluvou o priateľstve a spolupráci z 1993 je nenáležitá, nakoľko zmluva nezakazuje premiestňovanie pamätníkov. Navyše, o hroby sovietskych vojakov je u nás dobre a dôstojne postarané, kým kosti československých legionárov v Rusku ležia na smetisku.

K tejto problematike sa vyjadrila aj :
„Európsky parlament poznamenáva, že ponechanie pamätníkov velebiacich sovietsku armádu (ktorá tieto krajiny okupovala) na verejných priestranstvách niektorých členských štátov (parky, námestia, ulice atď.), vytvára podmienky na skresľovanie pravdy o dôsledkoch druhej svetovej vojny a na propagáciu totalitného politického systému.“

Neprekvapuje, že ÚPN v roku 2018 dôrazne odmietol návrhy na postavenie sochy Konevovi v Banskej Bystrici. 

Socha maršala Koneva v Prahe mala byť odstránená už dávno.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gröhling sa obhajuje vtedy platnými pravidlami, sporné otázky zostali

Minister pošle na Paneurópsku vysokú školu kontrolu.

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sa ľudia bijú na uliciach kvôli politike

Čo hovoria prezidentské voľby o našom susedovi.

Zomrel bývalý generálny tajomník KSČ Miloš Jakeš

Úmrtie jeho blízki tajili, pohreb sa už konal.


Už ste čítali?